aktualizováno: 01.10.2013 16:52:39
Ratková - rodný môj kraj....
|
Loading
Prezeráte tzv. hlavnú sekciu uvedenú v menu. Pridružené podsekcie zobrazíte kliknutím na nápis v pravo hore.
Úvahy...
Ratková - gemerské Atény
Pred mnohými rokmi sme ako mladí, začínajúci pamiatkári začali objavovať malebnú krajinu s prastarým názvom Gemer – a od začiatku sme boli nadšení nielen jej krásou, ale najmä kultúrou, ktorú tu vytvorili a zanechali predchádzajúce generácie. Boli sme priam uchvátení bohatstvom a rôznorodosťou histórie, množstvom pamiatok mimoriadnej hodnoty, ale aj pracovitosťou a schopnosťou našich predkov, ktorí vytvorili z Gemerskej a neskôr Gemersko–malohontskej župy vyspelú hospodársku a kultúrnou krajinu udržiavajúcu už od stredoveku čulé kontakty s ostatnou Európou, ba i zámorím. Väčšina týchto hodnôt, je dnes, žiaľ, minulosťou, na ktorú môžeme už iba nostalgicky spomínať.
"Je tento kraj krajom rozprávok a povestí, ale aj rozvoja ľudského ducha, skúmavého a bádajúceho rozumu". Tieto slová napísal evanjelický kňaz Milan Kraus, gemerský básnik, rodák z Tisovca, typického gemerského malomesta, akým bola kedysi i neďaleká Ratková.
Keď sme začiatkom 90. rokov 20. storočia dostali na starosť ochranu pamiatok okresu Rimavská Sobota a prvýkrát sme prišli do tohto mesta-nemesta, žasli sme nad námestím vydláždeným čiernymi čadičovými kockami a nad zachovaným domoradím bývalých remeselníckych domov po jeho dvoch stranách. V jednom dvore na severnej strane námestia sme objavili skvost: barokový prízemný dom približne z polovice 18. storočia s parádnymi kovanými okenicami na zamrežovaných oknách a s nádhernými zdobenými klenbami v miestnostiach zadného traktu. V prednej izbe na stropnom tráme bol nápis, z ktorého sme sa dozvedeli, že bola pristavaná v roku 1818, keď dom patril súkenníkovi Danielovi Kováčovi. Dve staré panie, ktoré nám dom ukázali, boli dcéra a vnučka súkenníka Kováča. Dnes už nežije ani jedna z nich.
 Ohromilo nás centrum mestečka: poschodová radnica, neskorostredoveký kostol s vežou - zvonicou a klasicistickou farou, ale najmä poschodová budova bývalého lýcea so starobylým latinským nápisom na fasáde. Táto škola patrila kedysi medzi najvýznamnejšie stánky vzdelanosti v Gemeri. Našli sme v nej starobylé zaklenuté priestory, bývalý učiteľský byt s kuchyňou, ktorá mala ešte zachovaný otvorený komín. Zašli sme sa pozrieť i na neďaleký cintorín. Cestou sme natrafili na rozprávkovú chalúpku s belasými stenami a jediným miniatúrnym okienkom. Stál pri nej rozprávkový deduško v slamennom klobúku, ktorý nás pozval ďalej. Vošli sme do jedinej, skromne zariadenej izbice so stolom, lavicou a stoličkou. Okrem tohto zariadenia tu boli ešte nejaké staré truhlice, kopy starých novín a časopisov a v kúte demižóny ríbezľového vína, ktoré nám náš hostiteľ ihneď ponalieval do pohárov. Posedeli sme si tam dobrú hodinku v družnom rozhovore, v ktorom dominovalo zaujímavé a vtipné rozprávanie domáceho pána - vysvitlo, že riadneho svetobežníka, ktorý pochodil hádam všetky kontinenty a priam sršal životnou múdrosťou a vtipom. Zaumienili sme si, že najbližšie prídeme s magnetofónom a toto zaujímavé rozprávanie nahráme. Najbližšie už nebolo, lebo náš rozprávač, pán Skaloš, čoskoro nato zomrel.
Do Ratkovej sme však neprestali chodievať, výsledkom čoho bolo nielen zoznámenie sa s hrobmi tunajších významných rodákov a dejateľov na miestnom cintoríne, ale aj návrh pamiatkovej zóny Ratková, ktorá bola následne aj oficiálne vyhlásená. Boli sme však nemilo prekvapení, keď sme zistili, že z tunajších zaujímavých pamätihodností je v štátnom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska zapísaný len evanjelický kostol s vežou a ohradou. V prvom rade sme preto spracovali dva návrhy na zápis ďalších pamiatok, ktorými boli dva domy - z nich jeden, ktorý sme už spomenuli, bol dom súkenníka Kováča, druhým bol mimoriadne zaujímavý domček, ktorý stál na dolnom konci pri ceste do Repíšť. Domček má v prednej časti poschodie a v ňom izbu s výstupom na pavlač s drevenými kuželkovými stĺpikmi a vyrezávanými parapetmi. V oknách tejto izby boli drevené mriežky - s takýmto detailom sme sa ešte nikdy pri ľudovej architektúre na celom území Gemera nestretli. A celkový charakter stavby bol akýsi negemerský. Takéto domy "s výškou" - teda s poschodím s pavlačou, boli typické skôr pre severnejšie oblasti Slovenska - Spiš alebo Oravu. Možno, že dom postavil nejaký prisťahovalec z týchto oblastí. Ktovie! Tento domček, na rozdiel od toho prvého, sa však nestretol s pochopením komisie pre zápis do štátneho zoznamu pamiatok a zostal iba súčasťou pamiatkovej zóny. Z toho dôvodu sme nijako nemohli zabrániť jeho novému vlastníkovi, aby dve šesťtabuľkové okná na priečelí vymenil za jedno neforemné súčasné okno bez členenia. Aspoň že ponechal starodávnu pavlač a okná na poschodí!
Deväťdesiate roky 20. storočia sa niesli v Ratkovej v znamení projektu známeho bratislavského herca Jozefa Adamoviča, populárneho Mórica Beňovského, ktorý tu chcel založiť veľkochov kôz a produkciu kozieho syra. Niekoľkokrát sme sa márne pokúšali s ním skontaktovať, lebo nám pôvodne prisľúbil pomoc pri revitalizácii pamiatok Ratkovej, ale nestalo sa. Projekt stroskotal, ani sme sa nedozvedeli prečo, a my sme museli hľadať iné kontakty.
Pri našich ratkovských potulkách sme, samozrejme, zablúdili aj do blízkych Repíšť, kde sme objavili ďalšie krásne príklady gemerského ľudového staviteľstva. Najmä jeden domček s gánkom, na ktorom stál prekrásny "súsek" - drevená truhlica bez malieb, ale zato husto zdobená rytou geometrickou ornamentikou. Domček patril pánovi Kederovi, ktorý ho udržiaval a plánoval zachovať pre svoje deti a vnukov. Dúfam, že sa mu to podarilo.
Keď pred niekoľkými rokmi zhorel jeden zo susedných domov a na jeho mieste začala vyrastať novostavba, čakali sme s nemalými obavami, či nenaruší malebné vidiecke domoradie. Stavebník mal našťastie dostatok citu pre proporcie a mierku: novostavba je vydarená, harmonizuje s ostatnou zástavbou a môže byť skutočne vzorom pre všetkých, ktorí sa rozhodnú stavať rodinný dom na dedine.
Na hornom konci Repíšť stojí tradičnou modrou šmolkou natretý dom s komorou, ktorú môžeme zaradiť medzi ozajstné poklady gemerského ľudového staviteľstva. Usadlosť je však opustená a chátra. Asi sa nedočkáme jej záchrany, čo je veľká škoda!
Raz, keď sme sa z Ratkovej vracali popri chutnučkej belasej sýpke s drobnou drevenou pavláčkou a pôvodne elegantnej budove tamojšej lesnej správy (ktorá je už dnes tiež v štádiu zániku), v susednom Ploskom sme nezabočili, ako vždy, prudko doprava, ale šli sme rovno ďalej, až sme prišli k rozprávkovej usadlosti. Najprv sme zazreli dom s prepadnutou strechou, vo vykrajovanom štíte ktorého stáli dvaja baníci držiaci ovenčený banícky znak. Baníci boli, pravda, z omietky a dom bol správcovskou budovou bývalého hámra na spracovanie železnej rudy, ktorý kedysi patril slovenskej podnikateľskej rodine Latinákovcov. Našli sme tu zvyšky hámra, úplne zachovanú poschodovú budovu bývalej kúrie a prekrásny park s platanmi; v ňom čarovný domček, ozajstnú "perníkovú chalúpku", vedľa zvyšky liatinových lavičiek a cintorín s náhrobníkmi antických tvarov. V kúrii zase bielovlasú pani tohto zakliateho zámku, ktorá nám porozprávala, ako sa tu žilo za starých čias. Peknou slovenčinou prispel do týchto spomienok aj jej brat žijúci v Budapešti, ktorý tu bol práve na návšteve. Celkový obraz latinákovskej kúrie s hámrom dotvorili staré dagerotýpie a fotografie, na ktorých na jazierku v tunajšom parku a náhone tečúcom k hámru, plávali nielen člnky s latinákovie dievčatmi, ale aj snehobiele labute. Rodina mala kontakty až na cisárskom dvore vo Viedni - veď ako inak by sa v rodinnom albume ocitla fotografia krásnej Kataríny Schrattovej - slávnej viedenskej herečky a blízkej priateľky cisára Františka Jozefa I. !
Že Ratková bola fungujúcim mestom ešte v 50. rokoch 20. storočia, potvrdzujú spomienky nášho kolegu reštaurátora, ktorý tu trávil prázdniny u svojho strýka - lekára v čase svojho detstva. Ten tu býval v lekárskom byte v jednom z dvoch elegantných poschodových domov na okraji mesta, vedľa cesty do Ratkovskej Lehoty. Dlho tu bolo zdravotné stredisko, nevedno, či je aj dnes. Spomínal si aj na starú lekáreň na námestí, ktorá je dnes prázdna, a v jej susedstve na parádny prízemný dom s kanelovanými pilastrami s antickými hlavicami na priečelí, ktoré volá po obnove.
Naposledy sme revitalizáciu mestečka iniciovali minulú jeseň u terajšej starostky. Veď obecné samosprávy majú dnes oveľa väčšie možnosti ako kedysi, keď neboli naporúdzi európske podporné fondy. Čakáme; a i keď už máme viac ako pol života za sebou, dúfame, že sa dožijeme chvíle, keď Ratková bude opäť kvitnúcim mestom.
Mgr. Edita Kušnierová, Rožňava, január 2006
 Čo sa písalo o Ratkovej v r. 1907
Úryvok z knihy Gömör és Borsod vármegyék bányászati,és kohászati monografiája. autor: Eisele Gusztá MONOGRAFIA BANÍCTVA A HUTNÍCTVA GEMERSKEJ A BORŠODSKEJ ŽUPY.
(Str. 111) Mesto Ratková malo v minulosti prekvitajúce remeslá, ktoré - keď aj nie bezprostredne, ale sprostredkovane sa tiež podieľali na prosperite vyvolanej prevádzkou železiarní. Tomuto je koniec. Už len zrúcaniny označujú miesta niekdajších tovární. Nad ich rumoviskami. rozvetvené lanovky svojim bzukotom oznamujú pozorovateľovi, že Železník ešte štedro poskytuje železnú rudu, ale železiarne sa odsťahovali na také miesta, ktoré lepšie vyhovujú požiadavkám dnešnej doby pre spracovanie železa.
***
(str. 112) Obec Ratková známa v minulosti svojimi remeslami, najmä spracovaním koží, bola ako významné stredisko aj okresným sídlom. V súčasnosti je v neustálom úpadku. Jej obyvatelia nie sú schopní súťažiť s rozvojom priemyselnej výroby.
K tomu sa pridružuje aj to, že remeselníci sa nevedia a ani nechcú prispôsobiť požiadavkám novej doby. Stíchla prázdna dielňa kedysi ešte na svoju nezávislosť hrdého ratkovského občana, ktorý si svoju obživu a každodenný chlieb hľadá u banských závodov na Železníku a v Rákoši.
Ako baník sa ratkovän nie veľmi osvedčuje, ale o to lepšie sa uplatní pri prácach na povrchu,
kde je bezvýhradne spoľahlivý.
V chotári obce Suchá sa nachádza magnezitový lom, ktorý je majetkom Ratkovej, pre ktorú znamená značný príjem. Pôvodný majiteľ magnezitového lomu postavil v intraviláne Ratkovej pec na praženie magnezitu, ktorá sa ale neosvedčila a preto bola zrušená.
Patrí sa spomenúť, že Ratková má od dávnych čias školy s veľmi dobrou povesťou, ktoré nielen v minulosti, ale ešte aj teraz majú veľmi dobrý vplyv na vzdelanostnú úroveň miestneho a okolitého obyvateľstva. Učitelia v okolitých dedinách spravidla vyšli z ratkovských školských lavíc.
Preložil:V Bradovka.
|
