Založit webové stránky nebo eShop
aktualizováno: 01.10.2013 16:52:39 

Ratková - rodný môj kraj....

Všeličo z histórie Ratkovej
Loading
Prezeráte tzv. hlavnú sekciu uvedenú v menu. Pridružené podsekcie zobrazíte kliknutím na nápis vpravo hore.
 
Zo zbierkového fondu ratkovského rodáka
MUDr. Miroslava Ďurindu
Miroslav Ďurinda.
                                     
Ratková od najstarších čias.
 /Územie v kontexte archeologických a historických poznatkov/.
Informácie, ktoré nám v skratke ponúka napr. Encyklopédia Slovenska. miestopis obcí alebo publikácia Gemer – Malohont pod heslom Ratková, azda by stačili, aby uspokojili bežné očakávania – ak nie sme viac nároční. V tejto publikácii sú základné (i keď i keď nie vždy presné údaje, rozsahom limitované). My, starí ratkovskí rodáci máme o  mnohých historických ratkovských skutočnostiach obsiahlejšie poznatky. Hovoria o tom čím táto obec - mestečko kedysi žilo, viac o jeho obyvateľoch, ktorí tento život limitovali (farári, učitelia, richtári, cirkev, zemani atď.) Tieto poznatky odchádzajú s ľuďmi nenávratna. Mali by sme ich ponúknuť našim potomkom. Doplniť ich ešte z dostupných prameňov – trebárs i sprostredkovaných, ktoré môžu obsiahnuť 2 - 3 generačné premostenia. Ratkovskí potomkovia tejto kedysi úspešnej obce – mestečka – mesta v hornej časti západného regiónu Gemera v údolí západného Turca sú rozptýlení po celom Slovensku i  v cudzine. Možno som náročný, možno len zodpovedne poctivý, keď sa dovolávam pozornosti tých, ktorí by mali čo-to povedať i napísať.
Roky rokúce som zbieral hľadal niečo i publikoval ako nehistorik o tomto mestečku, ktoré by si zaslúžilo lepší osud aký ho stíha dnes.
       
Ratková, vznik – doložené a predpokladané fakty.
Povedzme si niečo najvšeobecnejšie, čo môže zaujať intelektuála, ale i laika o histórii tejto gemerskej lokality v súvislosti s  ľudskou činnosťou, aktivitami od dôb predhistorických až včerajšej minulosti. V skratke.
Toto územie nebolo nikdy ľudoprázdne. Od najstarších čias neustále obývané. Raz nemenovaným etnikom, ľudí doby kamennej – mladšej, staršej, osídlené v dobe bronzovej s označením kultúry pilinskej, bukovohorskej, kyjatickej. Neskoršie hojne osídlené v dobe železnej. Po tejto perióde prichádzajú historicky menované národy, ktoré tu prechodne zanechali svoje odtlačky / Sarmáti, kelti, Germáni, Dákovia, okrajove Rimania, Avari a bezprostredne skoro s nimi prví Slovania. Niečo neskôr Maďari. Čo je treba ako veľmi dôležité zdôrazniť: „ Žiadne klasifikované etnikum predhistorických kultúr, ale ani žiadne národy doby historickej nikdy neodišli úplne – vždy pod tlakom odchádzali len organizované bojové alebo vojenské družiny.
Zostávali slabší, starí, chorľavejší a títo s prichádzajúcimi splynuli, navzájom sa sa činnosťou a kultúrou ovplyvňovali. Obohacovali.
 
Priamo - dalo by sa povedať na prahu Ratkovej v 2 km vzdialenej Sáse existovalo osídlenie ľudí doby mladšej kamennej / endolit /podobne v Slizkom, Drienčanoch, v Španom Poli, Chvalovej, Skerešove,. Existencia dlhodobého osídlenia v dobe bronzovej bola hlavne v Slizkom. Sotva na skok vzdialenom Rákoši, z neolitu, ale i z doby kultúry  bukovohorskej. V Rudohorí dolovali rudu Keltské kmene Ketínov.
 
Nakoniec pre nás Ratkovčanov veľmi dôležité nálezy veľkomoravskej keramiky v Rákoši.
 A to je už slovanské osídlenie. Tu by sa už mohlo hovoriť i o možných prvých osídleniach v údolí západného Turca, možno práve v Ratkovej. Je to len indícia ale nie nelegitímna.
Maďarský historik Ila Bálint, ktorý je považovaný za najväčšieho znalca histórie Gemera v diele „Gömör  Megye“ v hesle o Ratkovej píše: „Osadníci Blhu / Balogh – myslí šľachtických majiteľov tohto územia – poznámka autora – MDˇ / po polovici XIII. Storočia sa pustili do veľkorysého skultúrňovania Veľkej hory (Magna Silva) siahajúcej až po muránsku dolinu. Tu oživili mnohé osady z ktorých najväčší význam dosiahla Ratková. Stala sa strediskom celého okolia, v ktorom sa speňažovali a rozdeľovali výrobky. Dodajme, že formulácia „ oživovali „ musíme chápať, že oživovali to čo už dávno existovalo. Veď nepoužili formuláciu „zakladali „.
 
Ratková je nesporne staré sídlisko – možno nie sú vylúčené ani veľkomoravské súvislosti. Dátum prvej písomnej zmienky o Ratkovej z r. 1413 nič nehovorí o jej vzniku. Dôležitejší archeologický prieskum v Ratkovej chýba – možno by mohol osvetliť nálezy keramickej industrie, ktorá sa nachádzala a vykopávala pri poľných prácach na nevysokom kopci Skalka nad ľavobrežným svahom Turca, bezprostredne oproti Ratkovej – mohlo to byť i veľmi staré osídlenie aj z doby veľkomoravskej.
 
                                                                            Miroslav Ďurinda.
       Literatúra u autora.
 
 
I. História.
 
Vznik obce. Niet presných údajov kedy Ratková vznikla, Analogicky podľa vzniku ostatných obcí v okolí dá sa usudzovať, že v prvej polovici 13. storočia. Pravdepodobne ešte skôr. Prvými obyvateľmi boli Slováci, ale aj Rusíni, neskôr úplne prevládlo slovenské etnikum. Na začiatku patrila Derencsényiovcom, neskôr iným zemepánom. Vždy bola poddanským zemepanským mestečkom (oppidum) Všetky privilégia im udeľovala šľachta
 
Právo ročných jarmokov dostala od cisárovnej  Rakúsko – Uhorska, Márie Terézie, dňa 14. decembra 1756.
V 15. storočí túto oblasť ovládli husiti (v rokoch 1440 –1460.) v Ratkovej zanechali fortifikačné stavby ( bránka, zvyšky starého múru pri kostole ). V tom čase už kostol exitstoval, bol drevený, murovaná bola len sakristia, ktorá je do dnes najstaršou sakrálnou stavbou v Ratkovej. Husitské hnutie pripravovalo cestu k reformácii. Roku 1594 prijala ratkovská cirkev „Artikuly bratstva gemerského“ , odvtedy sa datuje existencia evanjelickej cirkvi v Ratkovej. V priebehu 16. storočia za tureckých vpádov platila Turkom daň ( 40 rokov). Rezíduum na tento vzťah pripomína dodnes symbol polmesiaca na kostolnej veži. Dvakrát úplne vyhorela roku 1692 a roku 1827. S týmito deštrukčnými udalosťami súvisí existencia kostolnej architektúry. (neogotická stavba kostola po požiari roku 1692 a štruktúra námestia po požiari roku 1827). Námestie je považované za najkrajšie zo všetkých vidieckych sídiel na Slovensku.
Ratková sa od začiatku vyvíjala ako trhovo – obchodné centrum okolia. Poľnohospodárska výroba nemala ideálne pôdne podmienky. Blízke lokality s bohatým výskytom železných rúd, podmienili spracovanie železa. Roku 1564 pracovali v chotári tri pece a štyri hámre. Neskoršie sa obyvateľstvo zameralo na remeselnú výrobu. Boli to hlavne : súkenníci, kožiari, čižmári – obuvníci, hrubí krajčíri. Prvé súkennícke stupy boli na Forovskej pustatine už roku 1645 ďalšie v samotnej  Ratkovej. Remeselníci združení v cechoch vytvorili efektívny ekonomický -sociálny potenciál pre rozvoj mestečka. Roku 1850 bolo tu 310 majstrov a 116 tovarišov. Súkennícke cechy viedli protokol od roku 1675 a mali evidovaných až 529 členov. Cechy mali vlastný poriadok. Valné zhromaždenie sa robilo vždy na Turíce, kedy sa volil cechmajster.
 
Na čele mestečka bol richtár / judex /, vicerichtár, senátori / prísažní /. Mestečko malo svojho kapitána podriadeného richtárovi. Richtár bol i dozorcom cirkvi. Bol volený na jeden rok .  V administratívno-politickom usporiadaní Uhorska bola Ratková od 16. storočia sídlom slúžnovského úradu. Krátko po roku 1867 a od roku.  1908 až do r. 1922 bola sídlom slúžnovského okresu so štyrmi notáriátmi. Mala mestského fiškusa od konca 18. storočia už pred rokom 1827 aj lekára. Notára od r. 1850.
 
Po vzniku evanjelickej cirkvi mala už roku 1596 učiteľa. Prvá škola bola postavená r.1600. V18. storočí cirkevná latinská škola mala všetky znaky gymnázia. Po tejto stránke bola tiež centrom okolia. Roku 1771 mala za „učiteľovania“ Michala Coroniho 70 žiakov. V období „ obrodeneckom, matičnom“ bola ohniskom národného hnutia. Už v 40. rokoch 19. storočia sa tu hralo prvé ochotnícke divadlo. Roku 1852 bolo tu prvé predstavenie tzv. „ presťahovacieho ochotníckeho divadla „ ktoré malo byť prvým slovenským kočovným divadlom. Kulisy k nemu maľoval Peter Michal Bohúň, zakladateľ prvej slovenskej historickej maľby. V 30. rokoch bola založená knižnica neskôr ju nazvali ústrednou, keď bol pri nej založený čitateľský spolok pre celú ratkovskú dolinu.
Ratková patrila medzi iniciátorov, ktorí sa usilovali založiť Prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Podporila aj finančne výstavbu budovy gymnázia. Odtiaľ prichádzali študenti do Ratkovej hrávať divadlá.  Tieto príležitosti poskytli Martinovi Kukučínovi tému z ratkovského prostredia k napísaniu diela „Mladé letá“ Alojz Jírásek zakladateľ českého historického románu navštívil Ratkovú aby tu zbieral materiál k historickému románu „ Bratstvo“ z čias husitských aktivít v tomto prostredí.
 
V RATKOVEJ SA NARODILI:
Daniel
Bachát – Dumný / 1840-1906 /, farár, spisovateľ, prekladateľ.
Ľudovít
Balco /1872-1958 /, farár, náboženský spisovateľ, dramatik.
Samuel
Beláni /1822-1852 /, maliar, účastník povstania v r.1848-49.
Ladislav Augustín
Gál / 1829-1894/,farár, publicista, folklorista, národný buditeľ.
Cyril
Gallay /1854-1913 /,básnik publicista.
Daniel
Gallay /1827-1872/, notár, rodoľub, organizátor kultúrneho života v Ratkovej. Ondrej
Věkoslav
Chotváč /1819-1894/, národovec, zakladateľ knižnice r.1832.
Doc. PhDr. Ľudovít
Lašán /1909-1994/, básnik, publicista, vysokoškolský pedagóg.
Ján
Palic /1872-1948/ farár, cirkevný publicista, člen Slov. národnej rady r.1918.
Izabela
Textórisová /1866-1949/, botanička.
 
V RATKOVEJ PÔSOBILI, ŠTUDOVALI :
Ladislav
Bartholomeides /17541828/,historik a geograf-učiteľ na ratkovskej cirkevnej škole.
Jonatán
Čipka /1919-1961/, kaplán, básnik, prekladateľ. 
Timotej Bohuslav
Nosák-Nezabudov/1818-1887/, kňaz, učiteľ, úradník, prekladateľ, jeden z najbližších spolupracovníkov Ľudovíta Štúra /1848-1849/. 
Matúš
Roškovecius /1903-1608/ farár, básnik a rektor v Ratkovej.
Michal
Semian /17061766/, básnik, farár, a rektor latinskej cirkevnej škole v Ratkovej.
Ondrej
Šmál /1706-1766/ farár ,historik.
Pavel
Šramko ú1743-1818 / básnik, filológ,študoval na ratkovskej latinskej cirkevnej škole.
Michal
Szinovicz , ratkovský farár v rokoch 1767-1775 /, neskôr vysoký cirkevný hodnostár /superitendent/.
August
Šulek /1820-1890 / ratkovský farár, národný buditeľ, autor „ Ratkovského memoranda „
 
 
 

  
 
 
 
 
TOPlist